„Procesný režim, v rámci ktorého sa prejednáva správny delikt, nie je pri všetkých kategóriách upravený rovnako. V zásade možno konštatovať, že okrem disciplinárnych deliktov, pri ktorých prejednávaní sa postupuje podľa špeciálnej právnej regulácie vyplývajúcej z osobitných zákonov a na základe nich schválených disciplinárnych poriadkov, všetky ostatné druhy správnych deliktov sa na Slovensku prejednávajú v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, t. j. správnym poriadkom. Zaraďujeme medzi ne iné správne delikty fyzických osôb, postihované na základe zavinenia; správne delikty právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ako aj správne poriadkové delikty fyzických osôb. Platí to i vo vzťahu k priestupkom fyzických osôb, hoci v tejto oblasti sa uplatňuje pomerne podrobne upravená špeciálna procesná regulácia (zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Tá má v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali prednosť pred všeobecnou úpravou správneho konania, ktorá je uplatňovaná subsidiárne."¹

Aké princípy sú uplatňované pri rozhodovaní?

V priestore celého procesného režimu správneho konania, týkajúceho sa rozhodovania o správnom delikte alebo priestupku, konštante pôsobia základné princípy správneho konania, medzi ktoré môžeme zaradiť najmä princíp stíhania len zo zákonných dôvodov, princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote ale aj princíp práva na spravodlivosť či princíp nie dvakrát v tej istej veci, známy aj ako „ne bis in idem“, ktorý zakazuje, aby osoba bola v správnom konaní potrestaná dvakrát za ten istý čin.

Fázy procesného konania a objasňovanie

Procesné konanie prejednávajúce správne delikty, resp. priestupky je možné rozdeliť do niekoľkých fáz. Postup pred začatím konania o správnom delikte, resp. priestupku známy aj ako objasňovanie správnych deliktov/priestupkov, je možné považovať za predprocesné štádium, v ktorom sa zaobstarávajú podklady potrebné na začatie konania a vydanie rozhodnutia. Osobitosťou tejto fázy konania je, že objasňovanie správneho deliktu resp. priestupku, nie je samo o sebe súčasťou správneho konania. Na objasňovanie priestupku resp., správneho deliktu nie je teda možné pomocne aplikovať správny poriadok, pretože ten, ako už bolo uvedené, sa vzťahuje výlučne na správne konanie a objasňovanie priestupku nie je doktrinálne súčasťou správneho konania. Objasňovanie správnych deliktov/priestupkov slúži najmä na obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu (či sa stal skutok, kto ho spáchal, či sa uloží sankcia alebo sa od jej uloženia upustí a pod.). Objasňovanie priestupkov/správnych deliktov vykonávajú príslušné orgány na základe podnetov iných orgánov, z oznámenia fyzických či právnických osôb alebo zo zistení získaných pri vlastnej činnosti. Toto predprocesné štádium konania môže byť ukončené rôznymi spôsobmi. Napríklad ako odloženie veci, odovzdanie veci, uloženie veci, no najčastejšie sa v praxi stretávame so začatím konania o správnom delikte/priestupku. 

Zistenie protiprávneho konania

Po ukončení štádia objasňovania, dochádza k začatiu konania o priestupku, resp. správnom delikte (za predpokladu, že pri objasňovaní bolo zistené protiprávne konanie, spadajúce do právomoci správneho orgánu). Správny orgán začne konanie bezodkladne, najneskôr do 30 dní od obdržania podnetu, ak vec nepostúpi alebo neodloží. Navyše, ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach. Priestupky a správne delikty sú prejednávané z úradnej povinnosti správneho orgánu (jedná sa totiž o zásadu oficiality, ktorá spôsobuje, že správny orgán musí zo zákona začať toto konanie).

O priestupku, resp. správnom delikte koná správny orgán v prvom stupni povinne formou ústneho pojednávania, pričom v neprítomnosti obvineného z priestupku, možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo relevantného dôvodu. Správny orgán následne po ukončení dokazovania a po tom, čo účastníkom dal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, buď vydá rozhodnutie o priestupku/správnom delikte (vrátane rozhodnutia o zastavení konania), alebo vec postúpi - v prípade zistenia, že nie je príslušný vydať rozhodnutie. Rozhodnutím o priestupku/správnom delikte sa završuje konanie, v ktorom správny orgán rozhodol o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, pričom rozhodnutie musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. V opačnom prípade je takéto rozhodnutie napadnuteľné na nadriadenom orgáne.

Ak sa protiprávne konanie opakuje?

V otázke začatia správneho konania, predmetom, ktorého je trváci alebo pokračujúci správny delikt/priestupok je nutné posudzovať moment, v ktorom je správny orgán povinný začať konanie, a to najmä s poukazom na existenciu skutočnosti, že protiprávne konanie, resp. protiprávny stav trvá alebo pokračuje, pričom nenastal moment dokonania, ktorý je určujúcim faktorom pre začatie správneho konania.

Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, „ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden trestný delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete porušenia“² . Napriek tomu, že právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, ako ani všeobecný predpis o správnom konaní – správny poriadok nikde neupravuje postup správnych orgánov pri postihu páchateľa za pokračujúci delikt - správny orgán musí použiť „analógiu legis (analógia práva)“ a vychádzať z Trestného zákona, ktorý v ustanovení § 122 ods. 10 upravuje definíciu pokračovacieho trestného činu. Toto spôsobuje, že pri pokračovacom správnom delikte je nutné vydať jedno rozhodnutie a udeliť jednu sankciu spoločne za všetky čiastkové porušenia, ktoré tvoria pokračovací správny delikt³. Ustanovenie §122 ods. 13 Trestného zákona, ktoré je nutné aplikovať v rámci analógie práva aj na pokračovacie správne delikty, upravuje medzník, ktorý ukončuje pokračovanie v trestnom čine, pokiaľ nebolo ukončené už skôr. Týmto medzníkom je v zmysle Trestného zákona oznámenie o vznesení obvinenia, pričom pri aplikácii analógie práva tento moment zodpovedá momentu vydania oznámenia o začatí správneho konania v správnom konaní. Z vyššie uvedenej argumentácie je teda možné usúdiť, že pokiaľ správny orgán zistí, že osoba sa dopúšťa pokračovacieho správneho deliktu/priestupku, je správny orgán povinný začať správne konanie, ktorého predmetom budú všetky delikty obsiahnuté v pokračovacom správnom delikte, do momentu vydania oznámenia o začatí konania a všetky ďalšie protiprávne skutky (aj pokiaľ sa jedná iba o pokračovanie v tom istom delikte) musia byť považované za nové skutky a je potrebné v tejto veci otvoriť ďalšie, nové konanie.⁴

Ak protiprávne konanie pretrváva?

Teória správneho práva síce pozná trváce správne delikty, ale tento pojem nie je obsiahnutý v žiadnej právnej úprave. Je preto nutné (rovnako ako pri pokračovacom správnom delikte) odvodiť ho z trestného práva, kde Trestný zákon zakotvuje legálnu definíciu trváceho trestného činu nasledovne: „Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.“ Dôležité je podotknúť, že sa tu postihuje udržiavanie protiprávneho stavu. Trváci trestný čin sa musí posudzovať ako jedno konanie, bez ohľadu na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Za trvajúci správny delikt teda možno považovať konanie spočívajúce vo vyvolaní a udržiavaní protiprávneho stavu alebo len udržiavanie protiprávneho stavu, pričom nie je potrebné jeho vyvolanie. Rozhodným momentom pri trvácich správnych deliktoch je okamih dokonania, resp. ukončenia protiprávneho stavu, pričom k jeho ukončeniu dochádza napríklad právoplatnosťou rozhodnutia (napr. kolaudačného rozhodnutia) alebo okamihom, kedy by páchateľ prestal stavbu užívať, t. j. vysťahoval sa z nej. Napriek skutočnosti, že problematika týkajúca sa trvácich správnych deliktov nie je dopodrobna rozobratá v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, máme za to, že správny orgán môže (a mal by v zmysle zákona) začať konanie o trvácom správnom delikte, avšak nemôže rozhodnúť o udelení sankcie do momentu dokonania. Tomuto nasvedčuje aj skutočnosť, že prekluzívne lehoty na prejednanie trváceho deliktu počas trvania deliktu neplynú, ale tieto lehoty začínajú plynúť až momentom ukončenia trváceho priestupku.

Zdroje:

^{1 Konanie o správnych sankciách ako osobitný druh konania podľa návrhu nového slovenského správnom poriadku, prof. JUDr. SOŇA KOŠIČIAROVÁ, PhD., Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Slovenská republika;}

^{2 Správne delikty pokračujúce a trvajúce, 01.09.2016 - Mgr. Matúš Michalovič, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická Fakulta;}

^{3 Rozsudok NSSR zo dňa 24.11.2011, pod sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011;}

^{4 Rozsudok NSSR zo dňa 24.11.2011, pod sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011.}