Súčasné turbulentné obdobie a neistota na finančných trhoch nemusí byť vnímaná pozitívne, avšak poskytuje aj príležitosti na nové investície. S tým súvisia aj otázky, ktoré sa týkajú spôsobu investovania aj vzhľadom na životný cyklus investície a ďalšie investičné zámery. Aj o tomto sme sa rozprávali s Rastislavom Roškom, ktorý odpovedal na aktuálne otázky.

Často sa v súčasnosti spomínajú zverenecké fondy ako jedna z alternatív usporiadania majetkových pomerov pre odchádzajúcu generáciu investorov. Aké sú ich výhody?

Na úvod je potrebné povedať, že koncept zvereneckých fondov je vo svete známy niekoľko stoviek rokov, najmä pod pojmom trust. Len pre zaujímavosť, napríklad aj známy hokejový pohár pre víťazov NHL je vlastnený trust-om. Napriek tomu tento inštitút absentuje v slovenskom právnom poriadku, a Slovenská republika nie je ani zmluvnou stranou Haagskej dohody o trustoch. Aj keď sa o možnosti jeho zavedenia do nášho systému ešte len uvažuje, existujú možnosti využitia iných jurisdikcií, napríklad k nám blízkej českej právnej úpravy.

Praktické využitie vidím práve v tom, že umožňuje investorom, ktorí sa z rôznych dôvodov ešte nerozhodli o stratégii ďalšieho nástupníctva, získať čas na usporiadanie pomerov pre budúce generácie bez toho, aby to malo fatálne dôsledky na ich podnikanie v prípade nepriaznivej okolnosti. Výhoda spočíva práve v tom, že s majetkom bude možné disponovať voľne, bude možné preskočiť niektorú generáciu dedičov alebo zákonných dedičov, ochrániť majetkové hodnoty a možno pokračovať v budovaní dynastie. Na druhej strane, nie je to najvhodnejšia forma na aktívnu správu, rozširovanie alebo nakladanie s investíciami, alebo ich sprístupnenie pre iných investorov, na čo by mohli slúžiť fondy s profesionálnou aktívnou správou.

Aká je teda alternatíva zvereneckým fondom?

Hoci zverenecké fondy v Českej republike fungujú už od roku 2014, stále chýba dostatočne robustná aplikačná prax, ktorá by dala odpovede aj na rôzne životné situácie. Navyše, neumožňujú ani aktívnejšiu správu majetku ani daňové plánovanie tak, ako je to bežné vo svete. Pre aktívnejších investorov sú preto vhodné rôzne možnosti pod všeobecným pomenovaním alternatívne investičné fondy. Tie boli postupne zavedené ako reakcia na európsku smernicu, ktorá zaviedla ich minimálne štandardy ochrany investorov a regulácie.

Smernica konštituovala regulované fondy, ale stále umožňuje aj ich „ľahšiu“ verziu, ktorá si zachovala flexibilitu pri ich správe a predstavuje nákladovo zaujímavú alternatívu. Regulované fondy sú spravované profesionálnymi správcovskými spoločnosťami, ktoré podliehajú prísnemu dohľadu, a preto poskytujú komfort investorom, že o ich investície bude postarané v súlade s investičnou stratégiou fondu, jeho rizikovým profilom a trhovými štandardmi. Preto je táto alternatíva vhodná pre profesionálnych investorov, ktorým správca fondu poskytne plný servis, ktorý zahŕňa povinné AML procedúry, sledovanie rizika projektov, riadenie investícií, oceňovanie portfólia a realizácia exitových stratégií.

Každý fond má vlastnú investičnú stratégiu, jednotlivé investície sú vykonávané zo strany správcu, kde investor nemá priamy vplyv na ich vykonávanie. Preto je to zaujímavá alternatíva práve pre tých, ktorí hľadajú možnosti na investovanie bez toho, aby sa museli starať o každodenné riadenie investícií, alebo tých, ktorí hľadajú možnosti spolufinancovania projektov a sú ochotní férovo sa podeliť s výnosom s ostatnými investormi, pričom žiaden z investorov by nezískal rozhodujúce práva nad financovaným projektom. Investorom to navyše umožní aj diverzifikovať svoje portfólia, keďže fond vyhľadáva a investuje do viacerých investičných príležitostí, a teda umožňuje rozdeliť riziko medzi viaceré projekty.

Aké sú teda výhody investovania cez investičný fond?

Medzi najzásadnejšie výhody patrí prakticky neobmedzená investičná možnosť, samozrejme v súlade s vopred stanovenou investičnou stratégiou, diverzifikácia rizík, investície do najrôznejších aktív od nehnuteľností, cenných papierov, umeleckých diel až po private equity. V zásade predmetom investovania môže byť čokoľvek, čo je legálne, oceniteľné v peniazoch a uchopiteľné tak, aby mohlo byť depozitárom fondu kontrolované. Zaujímavou oblasťou sú kryptoaktíva, ktoré si pozvoľna razia cestu medzi investormi a fondami, ale viacero otázok súvisiacich s ich bezpečnosťou, transparentnosťou, a možnosťou kontroly bráni ich masívnemu rozšíreniu ako investičného cieľa pre regulované entity.

Vysoký štandard dohľadu, ktorý formujú nielen národné predpisy, ale aj usmernenia európskeho orgánu dohľadu, je ďalšou nespornou výhodou. To všetko so sebou nesie aj vyššie náklady, s ktorými musia investori počítať, čo nemusí byť vnímané vždy pozitívne, ale myslím si, že protihodnota, ktorú za to dostávajú, tomu zodpovedá. No a napokon, lákavou možnosťou je aj zaujímavé daňové zvýhodnenie, čo sa však líši od štátu k štátu, a opäť, táto oblasť je zasiahnutá zmenami z posledných období v oblasti cezhraničného zdaňovania príjmov.

Je zjavné, že vo využívaní alternatívnych investičných fondov zaostávame. Čo považujete za kľúčové oblasti, ktoré by mohli zvýšiť záujem potenciálnych investorov?

Všeobecne si myslím, že sú tri oblasti, v ktorých by sme potrebovali upraviť prostredie na to, aby bolo atraktívne pre fondový priemysel aj na Slovensku.

V prvom rade zmena právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá pomaly reaguje na vývoj v iných krajinách, a napriek snahám o inovácie stále chráni podnikateľov pred nimi samotnými, a neumožňuje voľnejšie zmluvné úpravy základných dokumentov tak, aby zodpovedali vôli ich spoločníkov alebo akcionárov. Verím, že v dohľadnej dobe bude tento hlas po zmene zo strany praxe vypočutý a umožní, ak nie vznik nových foriem obchodných spoločností, tak aspoň liberálnejšie úpravy ich vnútorných vzťahov.

Ďalšou ingredienciou je flexibilná a citlivá regulácia. Je na mieste sa zamyslieť, či by si tak atraktívne odvetvie nezaslúžilo prehľadnú a jednoznačnú právnu úpravu v samostatnom zákone, ktorý by sa venoval len alternatívnym investičným fondom a im pridruženým otázkam, a nespájal ich s inými tradičnejšími formami kolektívneho investovania, ktoré majú odlišné štandardy a spôsoby regulácie a ochrany investorov. Uľahčilo by to aj dohľad nad činnosťou správcovských spoločností, predvídateľnosť požiadaviek regulátora a napokon prispelo k tomu, aby sa vzťah medzi regulátorom a správcom uberal viac ku konštruktívnemu dialógu.

Zvýšiť atraktivitu prostredia pomôže aj motivačná daňová úprava. Nesmieme zabudnúť, že európske smernice uľahčili fungovanie jednotného trhu aj v tomto sektore, a investori aj správcovia hľadajú čo najvýhodnejšie podmienky. Tie nemusia predstavovať len najnižšiu daňovú sadzbu, ale mix viacerých parametrov, ktoré prinesú maximálnu hodnotu za vynaložené náklady. Som presvedčený, že minimálne čo sa týka ľudských a odborných kapacít sme konkurencieschopní.